Dlhoočakávaný pobyt v Škole v prírode sme začali s dobrou náladou. Cesta na Kysuce ubehla rýchlo, autobus nás doviezol bezpečne až do Oščadnice, kde sme sa ubytovali v penzióne Gájuz. Po príchode sme sa zoznámili s animátormi „Kladkou“ a „Oným“ a tiež s pani zdravotníčkou, ktorá na nás dohliadala počas celého pobytu. Pred obedom sme sa pešo vybrali spoznávať obec s počtom obyvateľov 5 700 a zistili sme, že je roztrúsená na všetky strany. Po vychádzke sme sa tešili na prvý obed, po ktorom sme skonštatovali, že pani kuchárky sa vo varení vyrovnajú tým našim zo ZŠ. Po obedňajšom oddychu sa žiaci tešili na chvíle s animátormi, ktorí si pre nich pripravili kreatívny deň s názvom „Alica v krajine zázrakov“. Aktivity začali rozdelením žiakov do tímov s názvom „Nezvyčajný hokej“ a „Divoké Samanthy“, pokračovali prípravou na karneval a vyvrcholili diskotékou v maskách. Predstava pokojného večera po divokej zábave sa rozplynula v okamihu vstupu žiakov do izieb, ktorí plní emócií nedokázali stlmiť svoju veselú náladu. Žiaci mali možnosť telefonicky informovať rodičov o svojich prvých zážitkoch na pobyte. K večernej atmosfére sa však pridal smútok za rodičmi a menšie zdravotné problémy niektorých žiakov, pri ktorých sme bdeli do skorého rána. A keď sme sa už konečne tešili na krátky spánok, ranné vtáčatá začali štebotať na svojich izbách už od 6.00 hod. a predstava pokojného oddychu sa nenávratne rozplynula.
Na druhý deň po prebdenej noci sme boli odhodlané zmeniť taktiku s predsavzatím dostatočne unaviť našich žiakov, aby sme ich skôr dostali na lôžko a zabezpečili pokojný večer. Ráno sme začali gratuláciami narodeninovým a meninovým oslávencom, ktorým sme aj zaspievali a oni nás ponúkli sladkou drobnosťou. Presunuli sme sa na raňajky, po ktorých nasledovalo vyučovanie. V rámci doobedia sme sa stihli vyšantiť aj v bazéne, ktorý sme mali k dispozícii počas celého pobytu. Počas plávania sme vyhladli a tak sme sa už nedočkavo tešili na chutný obed. Počas doobedia sme napísali pohľadnice rodičom a známym domov a tiež odkazy pani kuchárkam. Poobede sme v rámci prechádzky odniesli pohľadnice na poštu a tiež sme si nakúpili drobné suveníry na pamiatku. Po príchode na izbu čakali na deti animátori so zaujímavým športovým programom pod názvom „Asterix a Obelix“, kde žiaci hľadali ukradnutý olympijský oheň v exteriéri penziónu. Po pohybových aktivitách žiaci s vďakou prijali večeru a plní očakávaní sa pripravili na večerný program s názvom „Snem Hollywoodskych hviezd“, ktorý vyvrcholil diskotékou.
Tretí deň nášho pobytu začal daždivo, čo sa nám veľmi nepozdávalo a dúfali sme, že to prejde. Niektorým žiakom sa nechcelo veľmi vstávať, iní už boli hore a potichu si čítali. Po rannej hygiene sme sa vybrali na raňajky. Potom nasledovalo doobedňajšie vyučovanie, ktoré sme strávili v spoločenskej miestnosti. Chvíle pred obedom využili žiaci na spoločenské hry na svojich izbách. Po chutnom obede sme si trochu oddýchli a o 14.00 hod. nás už zvolávali animátori do spoločenskej miestnosti, kde nás oboznámili s priebehom aktivít, ktoré sa niesli v znamení „detektívky“ pod názvom „Zootopia“. Počasie sa našťastie trochu umúdrilo a tak sme mali možnosť absolvovať nenáročnú vychádzku na miestnu Kalváriu, kde na žiakov čakali ukryté indície k príbehu „O únose Judy Hopkavej“. Z Kalvárie sme mali nádherný výhľad na obec Oščadnica, kde sa nám potvrdilo, že je naozaj veľmi rozľahlá. Podľa počtu nájdených indícií mali žiaci navrhnúť, ako sa asi únos mohol stať a v tímoch si nacvičili prevedenie únosu. K dôveryhodnosti im mali slúžiť aj vyrobené masky. Žiaci sa svojich úloh zhostili naozaj zodpovedne. Vo večernom programe sme hodnotili, ktorý tím lepšie, vtipnejšie a dôveryhodnejšie zahral danú scénku. O tom, že naši žiaci oplývajú vynaliezavosťou, sme sa presvedčili pri sledovaní ich výkonov, ktoré boli naozaj veľmi vtipné a dobre zahrané. Potom nasledovalo večerné kino, v ktorom žiaci sledovali film „Zootopia“ a mohli vidieť, ako sa skutočne odohral únos Judy Hopkavej. Po príchode na izbu nasledovali telefonáty domov, avšak, žiaci boli nedočkaví, pretože im animátori sľúbili prekvapenie a tým bola nočná hra – hľadanie pokladu. Žiaci mali v tímoch nájsť štyri časti mapy ukrytej v penzióne a to len pomocou jednej baterky v každom tíme. Podmienkou bolo dorozumievanie sa šeptom. Po nájdení mapy, na ktorej bol zakreslený poklad, museli žiaci zistiť jeho polohu. Nakoniec sa im to podarilo a odmenou im bol náramok s logom CK Slniečko.
Vo štvrtý deň nášho pobytu sme sa ledva prebrali na raňajky. Tie nás všetkých našťastie naštartovali do nového, avšak upršaného dňa. Žiaci začali doobedie vyučovaním, ktoré potom pokračovalo kúpaním v bazéne, kde sa dostatočne vyšantili. Po osušení na izbe nás už čakal chutný obed, po ktorom sa nejednému z nás chcelo trošku pospať si, k čomu prispelo aj nevľúdne počasie. Po oddychu na izbe nás už animátori čakali so zaujímavým ekologickým dňom pod názvom: „Doba ľadová“. Aktivity pod názvom „Mamutí tresk“ robili žiaci najmä dnu, keď sa trošku vyčasilo, zahrali sa von hru „Čarodejník“, kde uplatňovali rôzne pohybové prvky. Nasledoval olovrant a po ňom program s animátormi v znamení „Roztápajúceho sa ľadu – odkrytie chodníka slávy“. Úlohou žiakov bolo vytvoriť na izbách tzv. „hotely“, kde mali ponúkať rôzne služby nám „dospelákom“. My sme potom navštevovali jednotlivé izby a bodmi sme hodnotili úroveň a pestrosť služieb. Žiaci boli naozaj kreatívni a ponúkli nám pestré služby od recepčného, ktorý nás privítal v hoteli, cez masáže, jogu, kaderníctvo, bar, kúzelnícke triky, kartárske hry až po domov dôchodcov. A to, že o zábavu nebola núdza, netreba ani hovoriť. Po zábavnom popoludní nás všetkých čakala dobrá večera. Po krátkom oddychu si žiaci mali v tímoch pripraviť scénky do večerného programu a tak sa na izbách vymýšľalo, skúšalo, dohadovalo. Niektorí žiaci prekvapili svojou kreativitou. Vo večernom programe sme mohli vzhliadnuť reláciu „Kredenc“ a rôzne spevácke a tanečné čísla. Žiaci boli počas celého týždňa bodovaní a tento večer boli aj vyhodnotené oba tímy. S rozdielom troch bodov zvíťazili „Divoké Samanthy“, ktoré získali diplom, tričko a karabínku na pamiatku. Na druhom mieste skončil tím „Nezvyčajný hokej“, ktorého členovia získali diplom a tričko. Neskôr sa žiaci mali možnosť vyšantiť na diskotéke a záver posledného večera patril dojímavej rozlúčke, kde animátori, pani zdravotníčka a my, pani učiteľky sme vyjadrili dojmy z celého týždňa. Veru, nielen deťom sa kotúľali slzy po lícach. Boli znakom toho, že sa zo žiakov stal ucelený kolektív, ktorý vie spolu vychádzať i napriek občasným nezhodám, vie sa spolu zahrať, zabaviť i fungovať v spoločnom priestore a dodržiavať spoločné pravidlá. Žiaci sa ešte poriadne vystískali so svojimi animátormi a pobrali sa na izby. V nich si ešte rozprávali dojmy z večera a pod vplyvom únavy z celého dňa postupne zaspali.
Posledný deň nášho pobytu začal tiež daždivo. Na raňajky sme sa vybrali výnimočne s menším časovým sklzom, keďže sa na nás už prejavila únava z celého týždňa. Všetci sme si uvedomovali, že tento deň sa už musíme vrátiť domov, hoci sa nám veľmi nechcelo a zostali by sme ešte ďalší týždeň. To sa však nedalo a preto sme ešte naplno využili posledné chvíle v penzióne. Po raňajkách sme sa presunuli do spoločenskej miestnosti, kde sme si ešte naposledy odovzdali poštu, ktorú si žiaci mohli posielať celý týždeň a tiež narodeninové blahoželania pre oslávencov, na ktoré sme sa všetci podpísali. Oba tímy sa tiež podpísali na hviezdu, ktorá bude pripomínať náš pobyt v Oščadnici a urobili sme si aj spoločnú fotku na pamiatku v nových tričkách. Animátori nám ešte naposledy pustili pieseň „Disco, disco, party, party“, na ktorú sa žiaci celý týždeň učili tancovať podľa choreografie. Potom sme sa už odobrali na izby, kde začalo veľké balenie a upratovanie izieb, ktoré nám trvalo akurát do času obeda. V pokoji sme sa najedli, rozlúčili s personálom i s animátormi a cez dažďové kvapky sme sa hrnuli do autobusu, kým pán šofér nakladal naše preplnené kufre. Cestu domov sme absolvovali inou trasou a to cez Terchovú, pretože na Strečne popadali kamene na cestu vplyvom prívalových dažďov a tvorili sa tam kolóny. A hoci sme si mysleli, že sa domov vrátime skôr, ako sme mysleli, tak sa tak nestalo. My sme však dôverovali nášmu pánovi šoférovi a ešte sme si z autobusu stihli prezrieť aj sochu Jánošíka v Terchovej. Čo nás však prekvapilo tesne po príchode do Turca, boli dlhé kolóny a to v dôsledku spadnutých kameňov na cestu pri obci Šútovo. Cestári však cestu rýchlo vyčistili a po pár minútach sme sa pohli. Do Krpelian sme šťastne dorazili presne v plánovaný čas príchodu o 15:00 hod. Väčšina rodičov nás už čakala, zvítali sa s deťmi a rýchlo sa rozpŕchli do áut, pretože ani tu počasie nebolo o nič lepšie.
Boli sme radi, že sme v zdraví prežili taký krásny týždeň plný zážitkov a určite si o nich budeme ešte veľmi dlho rozprávať.
